Viacero odborníkov (napríklad profesor a doktor imunológie Miloš Jeseňák) uvádzajú, že alergia sa vyskytne v blízkej dobe u každého druhého človeka. Tieto čísla sú alarmujúce a zoznam alergénov a schopnosť ich detekcie stále narastá.
V dnešnom článku vám priblížime laickejšie definície alergie, alergických reakcií + aké alergény poznáme. V stručnosti si napíšeme aj o dostupnej liečbe alergie.
Alergia – rýchla reakcia imunitného systému
Alergia je nadmerná a stupňujúca sa reakcia imunitného systému na látku, ktorá sa bežne vyskytuje v okolí a pre iných ľudí nie je škodlivá. Takéto látky sú označované ako alergény.
Čo sa deje pri alergickej reakcii?
Organizmus sa dostane do kontaktu s alergénom – napríklad peľ. Alergén prechádza cez sliznicu (v tomto prípade nos a oči) a jeho prítomnosť vyvolá v organizme tvorbu protilátok. Protilátky sa následne spoja s mastocytmi a keď sa v ich blízkosti objaví alergén, dochádza k nadmernému vylučovaniu histamínu. Ten sa v organizme vyskytuje prirodzene a v určitej koncentrácii je nevyhnutný pri niektorých fyziologických procesoch. Ak je ho však v organizme nadbytok, spúšťa alergickú reakciu.
Príznaky alergie
Medzi bežné a najčastejšie príznaky alergickej reakcie patria napríklad:
- svrbenie nosa, opuch, výtok z nosa (odborne označované ako alergická rinitída)
- svrbenie, slzenie, dráždenie oka, zápal spojiviek (alergická konjuktivitída)
- na pokožke sa tvoria vyrážky (žihľavka) alebo ekzém (atopická dermatitída)
- zhoršené dýchanie, zužovanie bronchov, pri neliečenej alergii až astma
- potravinové alergie sa prejavia tráviacimi ťažkosťami, napríklad bolesť brucha, objaviť sa však môže aj vyrážka na koži
Alergény
Alergén je látka, ktorá sa zvyčajne vyskytuje bežne v prostredí a u ľudí bez alergie je neškodná. Pre alergikov sú však alergény spúšťačom kaskády reakcií, ktoré sa prejavia ako alergická reakcia. Imunitný systém alergika považuje alergén za zdraviu škodlivú látku (patogén).
Alergény môžu byť:
- inhalačné (najčastejšie sa vyskytujúce formy alergie sú práve na alergény vo vzduchu)
- potravinové – vyskytuje sa u niektorých ľudí ako abnormálna reakcia na prijatú potravu (medzi najbežnejšie alergény radíme vajcia, mlieko, orechy, ryby a iné)
- bodnutie hmyzom – alergická reakcia môže byť spôsobená uštipnutím alebo uhryznutím hmyzom (včela, osa, sršeň…)
- medzi alergény sa radia aj lieky – aj niektoré lieky môžu vyvolávať alergické reakcie (medzi ne patria niektoré antibiotiká, napr. penicilín, barbituráty, či lokálne anestetiká)
Do zoznamu alergénov zaraďujeme napríklad:
- peľ (z tráv, stromov, burín)
- prach (v domácnosti je tvorený najmä roztočmi, spórami, mycéliami, zriedkavo švábmi)
- alergény cicavcov a vtákov
- huby a aktinomycéty
- niektoré liečivá
- niektoré druhy potravín (potravinové alergie sú však pomerne zriedkavé)
- parfumy a iné dráždivé látky v kozmetike – vyvolávajú špecifickú formu alergie – kontaktná alergia
Vedeli ste, že…
V súčasnosti sú pomerne bežné aj dve špecifickejšie formy alergie, ktoré sú často spojené aj s inými formami alergie. Jedná sa o alergiu na slnko a alergiu na chlad. Pri alergii na slnko sa na koži tvoria malé, veľmi svrbiace vyrážky. Intenzita reakcie paradoxne nezávisí od intenzity slnečného žiarenia, u niekoho stačí krátka expozícia na slnku v miernom pásme, u iných sa alergia prejaví až pri veľmi silnom žiarení. Alergia na chlad nie je v skutočnosti alergiou, pretože imunitný systém nereaguje na alergén ale na samotný faktor chladu. V tomto prípade teda hovoríme o pseudoalergii. Alergia na chlad sa taktiež prejavuje vyrážkou na koži, iné príznaky sú napríklad kýchanie, upchatý nos až dýchavičnosť. Pri oboch formách alergie sa na liečbu využívajú antihistaminiká, ale aj režimové opatrenia. Pri slnečnej alergii je to vyhýbanie sa Slnku a používanie vysokého SPF faktora, pri alergii na chlad postupné otužovanie.
Liečba alergie
Po stanovení konkrétnej formy alergie lekár alergiológ zhodnotí, aká forma liečby by pre vás bola najefektívnejšia. Liečba alergie je komplexná a vo väčšine prípadov dlhodobá.
Prvým krokom liečby alergie je znížiť alebo úplne eliminovať kontakt chorého s alergénom. U niektorých alergií to však nie je úplne možné. Vtedy je nevyhnutné dodržiavať režimové opatrenia, ktoré znížia intenzitu kontaktu s alergénom.
Liečba alergie má tieto formy:
- liečba zápalu vyvolaného alergiou
- symptomatická liečba (len odstraňuje alebo potlačuje príznaky, nelieči samotnú alergiu)
- špecifická alergénová imunoterapia (zmierňuje príznaky alergie z dlhodobého hľadiska)
- biologická liečba
Tabletky na alergiu – antihistaminiká
Pri alergickej reakcii sa tvorí množstvo prozápalových látok (napríklad histamín, leukotriény, žírne bunky a mnohé ďalšie). Antihistaminiká sú lieky, ktoré zabraňujú pôsobeniu histamínu na histamínové receptory (konkrétne sa jedná o H1 receptory). Staršie antihistaminiká mali viacero nežiaducich účinkov, najtypickejším bola únava, ospalosť a suchosť slizníc. Novšie generácie antihistaminík už nemajú tieto tlmivé účinky a sú pacientmi lepšie znášané.
Tabletky na alergiu sa užívajú aj pri akútnych príznakoch alergie, ale aj ako prevencia, pretože novšie antihistaminiká majú vplyv aj na odpoveď imunitného systému. Antihistaminiká sú dostupné aj v lokálnej forme – sprej do nosa, kvapky do očí, masť a krém na pokožku.
Kortikosteroidy
Pri intenzívnych formách alergickej reakcie (astma bronchiale, anafylaxia, silná atopická dermatitída) môže lekár zvoliť na liečbu kortikosteroidy. Ich nástup účinku je rýchly a majú silné protizápalové účinky. Pre viacero nežiaducich účinkov by sa však mala používať čo najnižšia dávka v čo najkratšom čase.
Kortikosteroidy sa môžu užívať v tabletkovej a čapíkovej forme alebo v lokálnej forme (sprej, inhalačný sprej kvapky, masť). V lokálnej forme majú menej nežiaducich účinkov, ako keď sú podávané systémovo.
Špecifická alergénová imunoterapia
Jedná sa o najmodernejšiu a jedinú formu liečby alergie (ostatné lieky len tlmia príznaky alebo bránia vzniku alergickej reakcie). Mechanizmom liečby je podávanie konkrétneho alergénu v dávkach, ktoré sa postupne zvyšujú. Špecifickú alergénovú terapiu navrhne alergológ v prípade, že sa pri kožných testoch potvrdia alergény, ktoré sa nedajú z prostredia odstrániť (napríklad peľ).
Zhrnutie
Alergia ako taká bola prvýkrát spomenutá už Hippokratom v 5. storočí pred našim letopočtom. Definície sa dočkala až v roku 1905. Rýchlym vývojom imunológie sa zistilo, ktoré zložky imunitného systému sa podieľajú na vzniku alergickej reakcie a následne sa vyvinuli lieky účinné pri prejavoch alergie – antihistaminiká. Alergia je vo väčšine prípadov dlhodobé ochorenie, súčasnou liečbou však dokáže imunitný systém podporiť tak, aby nereagoval hypereaktívne na alergény.
Antihistaminiká sú najrozšírenejšie lieky na alergiu. Ako fungujú? Aké druhy antihistaminík poznáme? Zistíte ? v tomto článku.
Zdroje:
