Obsedantno-kompulzívna porucha je psychické ochorenie, charakterizované častými, opakovanými myšlienkami a rituálmi, ktoré pacient dookola vykonáva. Nevie sa týchto myšlienok zbaviť a nedokáže ich sám potlačiť.
V článku si stručne popíšeme príznaky a liečbu obsedantno-kompulzívnej poruchy. Dozviete sa aj to, či sa OCD porucha vyskytuje aj u detí a podľa čoho by ste ju spoznali.
Obsedantno-kompulzívna porucha – neuróza z podvedomia
Iné názvy pre toto ochorenie sú: obsedantne kompulzívna porucha, obsesívno-kompulzívna porucha, obsedantná neuróza, v angličtine OCD.
Ochorenie sa skladá z dvoch psychických javov:
- Obsesie – periodicky sa opakujúce myšlienky, ktoré sú pre pacienta nepríjemné, vyvolávajú v ňom nepríjemné pocity ako úzkosť, strach, napätie. Následne sa chorý človek snaží zahnať tieto myšlienky inými myšlienkami alebo činnosťami.
- Kompulzie – reakcie na obsesie, nutkavé správanie, pacient pociťuje, že tieto činnosti musí vykonávať (príklad: obsesia spojená s baktériami, kompulzné časté a nadmerné umývanie rúk).
Vedeli ste, že…
Obsedantno-kompulzívna porucha trápi odhadom až 2 % populácie, zaraďujeme ju teda medzi časté psychiatrické diagnózy. Častejšie sa OCD vyskytuje u žien ako u mužov. Jednoznačné príčiny ochorenia nie sú známe. Asi v polovici prípadov sa obsedantno-kompulzívna porucha rozvinie po stresujúcej udalosti.
Príznaky obsedantno-kompulzívnej poruchy
Ochorenie sa prejavuje obsedantnými myšlienkami, ktoré môžu zahŕňať:
- strach z baktérii
- nutkavé myšlienky na sex
- myšlienky na nejakú časť tela
- strach z ublíženia si
- upratovanie veci podľa konkrétneho spôsobu
- neustále kontrolovanie vitálnych funkcií
- strach z nevery
- a mnohé ďalšie
Obsedantno-kompulzívna porucha u detí
Obsedantno-kompulzívna porucha u detí je o niečo náročnejšia na odhalenie ako u dospelých. Deti často svoje rituály skrývajú, pretože sa hanbia alebo obávajú reakcie okolia. Medzi bežné obsesívne myšlienky u detí s OCD patrí strach z toho, že povedia niečo neslušné, že niekto ochorie, umrie. U detí je častý aj strach z bacilov alebo asymetrie.
Ak máte podozrenie, že vaše dieťa môže mať obsedantno-kompulzívnu poruchu, porozprávajte sa s ním v láskavej a chápajúcej rovine. Môžete povedať, že si všímate, že sa bojí nečistoty, a preto si často umýva rúčky. Zdôraznite, že dieťa ľúbite a prijímate také, aké je. Nevyhnutná je však aj návšteva detského psychológa prípadne psychiatria, aby ochorenie neprogredovalo.
Liečba obsedantno-kompulzívnej poruchy
Ochorenie je vo väčšine prípadov chronické. Súčasná liečba však dokáže dobre zmierňovať príznaky ochorenia a zlepšovať kvalitu života chorého. V liečbe obsedantnej neurózy sa kombinuje farmakoterapia (podávanie liekov) a behaviorálna psychoterapia.
Lieky
Z liekov na obsedantno-kompulzívnu poruchu sa preukázali ako najefektívnejšie SSRI inhibítory, ktoré sa používajú aj pri liečbe depresie a tricyklické antidepresívum klomipramín. Pri obsesívno-kompulzívnej poruche je nástup antidepresív pomalší ako pri liečbe depresie. Používajú sa aj vyššie dávky týchto liečiv.
Behaviorálna psychoterapia
U niektorých pacientov so slabšími príznakmi OCD nie je nevyhnutná farmakoterapia a postačuje kognitívno-behaviorálna terapia. Počas nej sa pacient naučí predchádzať obsesívnym myšlienkam a získa viac kontroly nad svojimi rituálmi.
TEST na obsedantno-kompulzívnu poruchu
Táto diagnóza (podobne ako iné psychiatrické diagnózy) nie je diagnostikovaná cez internet, ale vždy u odborníka (psychológa alebo psychiatra). Pri podozrení na diagnózu si však môžete zodpovedať na nasledujúce otázky, a ak odpoviete pozitívne, môže ísť o toto ochorenie.- Často si umývate ruky a telo? Často periete?
- Máte často potrebu kontrolovať veci, situácie? Bojíte sa straty kontroly?
- Vracajú sa vám nejaké myšlienky, ktoré vás obťažujú, no neviete na dané veci prestať myslieť?
- Trvá vám dlho ukončiť bežné aktivity?
- Dbáte na súmernosť, usporiadanosť vecí?
(tento test je len orientačný)
Záver
Podľa psychoanalýzy má obsedantno-kompulzívna porucha svoj pôvod v podvedomí, keď sú potláčané nejaké negatívne emócie, napríklad hnev, závisť, smútok. Ochorenie prebieha v rôznych stupňoch. Pri ľahších formách ochorenia si pacient je vedomý, že jeho nutkavé myšlienky nie sú reálne. Pri vážnejších formách je o ich pravdivosti presvedčený. Pri aktívnej spolupráci pacienta a jeho ochote zdieľať svoj vnútorný svet, je prognóza pomerne dobrá, liečba je však dlhodobá.
Zdroje:
