Úzkosť a strach patria k najstarším emóciám človeka.
Praveký človek sa obával nepoznaného, skúmal svet. V minulých storočiach ľudí trápili vojny, hladomor, epidémie. Zdalo by sa, že v porovnaní s niekdajšími problémami si žijeme bezstarostne.
Je to však naozaj tak? Z čoho má úzkosť moderný človek a ako si s ňou vie poradiť?
Úzkosť – moderný pojem alebo diagnóza?
Anxieta je emócia, ktorú vystihuje pocit napätia, obáv a fyzických prejavov.
Odborná definícia popisuje úzkosť ako emóciu, ktorú vystihuje pocit napätia, obáv a fyzických prejavov.
O úzkosti sa v dnešnej dobe pomerne často hovorí. Každý si pod ňou predstaví niečo iné. Anxieta ako taká má rôzne stupne.
V slabších formách sa dá o úzkosti hovoriť ako o nervozite, silnejšom psychickom vypätí. Môžete ju napríklad pociťovať pred nepríjemnou situáciou, pred návštevou doktora, pred skúškou, pohovorom, cestovaním.
No úzkosť (odborne anxieta) môže byť aj závažná diagnóza ako súčasť ochorenia generalizovaná úzkostná porucha alebo pri rôznych formách fóbie. O tých si povieme neskôr.
O tom, ako sa lieči anxieta, si napíšeme v našom ďalšom článku Liečba úzkosti.
Prečo sme úzkostní
Znie to paradoxne, ale pocity úzkosti a psychickej nepohody nám pomáhajú prekonať stres a nepríjemné situácie. Úzkosť má teda adaptívny charakter. Strach ako taký by nám mál pomáhať v situáciách, kedy môže dôjsť k nášmu ohrozeniu.
Adrenalín, ktorý sa vylučuje v stresových situáciách pomáha nášmu telu bojovať s nebezpečenstvom alebo utiecť. Problémom však je, ak nám strach prerastie cez hlavu, a my ostávame paralyzovaní.
Príznaky úzkosti
Ako teda zistíte, že by sa u vás mohlo jednať o úzkosť?
Príznaky úzkosti sú psychické, ale aj fyzické, a patria medzi ne tieto pocity:
Psychické príznaky úzkosti
- cítite sa ohrozený, vystrašený
- máte nadmerné obavy
- ťažko sa koncentrujete
- máte problémy so spánkom
- ste nadmerne bdelý, ostražitý,
- ľahko sa preľaknete
- cítite sa unavený
- pred výnimočnou situáciou ste nepokojný, nervózny
- ste vnútorne napätý
- máte depresívne sklony
Fyzické príznaky úzkosti
Medzi fyzické príznaky anxiety radíme:
- napätie v svaloch
- problémy s dýchaním, zrýchlené, plytké dýchanie (hyperventilácia)
- bolesti hlavy, chrbta, svalov
- tras, tiky, chvenie
- zrýchlená srdcová frekvencia (tachykardia)
- potenie
- červenanie sa, blednutie
- hnačka, zápcha, ťažkosti s trávením
- bolesti brucha
- plynatosť
- pichanie v oblasti srdca, pocit zovretej hrude
- pocit hrče v hrdle
Úzkostná porucha
Jedná sa o závažnejšie formy úzkosti, ktorá môže vyžadovať užívanie liekov. Pacientom sa tiež odporúčajú sedenia u psychológa a doplnkové relaxačné techniky.
Od bežného pocitu anxiety delí úzkostné poruchy ich trvanie – pocit nepohody a napätia pretrváva dlhodobo, niekedy aj bez konkrétnej príčiny. Výrazné sú aj fyzické príznaky ochorenia, ktoré sme spomínali vyššie.
Úzkostné poruchy majú viac foriem:
Generalizovaná úzkostná porucha
Chronické ochorenie, ktoré je charakterizované dlhodobým pocitom obáv a úzkostných myšlienok. Pacienti často nedokážu pomenovať príčiny svojho strachu. Táto forma je najčastejšia forma úzkostných porúch.
Príčiny
Príčina tohto ochorenia nie je doteraz jasná, predpokladá sa nerovnováha neurotransmiterov serotonín a kyselina gama aminomaslová (GABA).
Do istej miery sa podieľa na jej vzniku aj vplyv genetiky. Štúdie robené na dvojičkách predpokladajú 30 % podiel genetiky.
Rizikom pre vznik tohto ochorenia je aj vplyv povahy. U niektorých detí sa dá od detstva pozorovať sklon k ustráchaným myšlienkam. Stresové prostredie a silné emočné traumy môžu tiež prispieť k rozvoju ochorenia.
Výskyt
V slovenskej epidemiologickej štúdii EPIA na dospelých obyvateľoch Slovenska sa zistil výskyt generalizovanej úzkostnej poruchy u asi 5 % účastníkov výskumu. Bežné sú aj rôzne kombinácie úzkosti s depresiami alebo fóbiami.
Diagnostika
Diagnostika je u psychiatra, po ústnom pohovore a prekonzultovaní rôznych príznakov ochorenia. Na to, aby sa diagnostikovala generalizovaná úzkostná porucha, je potrebné trvanie príznakov aspoň po dobu 6 mesiacov. Významné je aj to, ako veľmi je narušené bežné denné fungovanie pacienta. Čím viac, tým ťažší stupeň ochorenia je prítomný.
Laboratórne vyšetrenie a potvrdenie úzkosti neexistuje. Lekár psychiater však môže konzultovať ochorenie napríklad aj s vašim rodinným príslušníkom, aby získal čo najväčší počet informácií.
Liečba
Ochorenie sa lieči antidepresívami (najčastejšie zo skupiny SSRI), anxiolytikami a psychoterapiou. Mnoho prípadov generalizovanej úzkostnej poruchy ostáva neliečených, lebo pacienti nevyhľadajú pomoc odborníka.
Prevencia
Prevencia neexistuje. Pacientom s generalizovanou úzkostnou poruchou, ale aj zdravým ľudom sa odporúča vyhýbať sa silnému stresu a preťaženiu organizmu. Ak začnete pociťovať zhoršenie ochorenia, oddýchnite si a pri vážnejších problémoch navštívte psychiatra, ktorý vám môže zvýšiť dávku liekov a pridať viac sedení u psychoterapeuta.
Panická porucha
Spoznáte ju podľa náhlych a rýchlych pocitov intenzívnej paniky a hrôzy.
Príznaky
Pacient, ktorý ma panický záchvat sa môže triasť, byť spotený, má výrazne zrýchlenú srdcovú frekvenciu, zle sa mu dýcha. Dokonca môže mať bolesti v oblasti hrudného koša, preto sa veľa pacientov s panickým záchvatom zľakne, že umiera.
Typický je aj pocit zbláznenia sa, straty kontroly nad sebou, pocit, že veci okolo vás nie sú reálne. Bežne tento nepríjemný stav trvá do 10 minút, no niekedy to môže byť aj dlhšie.
Príčiny
Príčina tohto ochorenia je najčastejšie prežitie silnej emočnej traumy, no môže sa objaviť aj bez zjavného dôvodu. Pri panickej poruche môžu mať pacienti nerovnováhu neuromediátorov v mozgu, podobne ako pri generalizovanej úzkostnej poruche.
Príčinou môže byť aj pacientova zvýšená citlivosť na oxid uhličitý a vplyv genetiky.
Výskyt
Panická porucha sa prvýkrát objaví zvyčajne až v dospelosti, po 35. roku života. Ženy na ňu trpia dvakrát častejšie ako muži, u detí je zriedkavá.
Pacienti s panickou poruchou sa môžu začať po záchvate správať inak ako zvyčajne. Je to spôsobené ich strachom z ďalšieho možného záchvatu.
Diagnostika
Pacienti po prvom panickom záchvate často navštívia odborných lekárov – kardiológa, pľúcneho a podobne. Je dôležité vylúčiť všetky možné ochorenia, ktoré by tento stav mohli spôsobiť, no pacienti pri panickom záchvate nie sú fyzicky chorí, tak ako si na začiatku myslia. Skúsení lekári vás nasmerujú k psychiatrovi, ktorý vám pomôže liečiť toto ochorenie.
Liečba
Liečba spočíva v antidepresívach s rôznym mechanizmom účinku (tricyklické antidepresíva, SSRI, SNRI antidepresíva) a psychoterapii, prípadne kognitívno-behaviorálnej terapii.
Fóbia
Neracionálny strach z niečoho, niekoho, určitej situácie.
Pacient si môže uvedomovať, že strach nie je opodstatnený, no napriek tomu nedokáže ovplyvniť svoju emóciu a pocit úzkosti. Strach, ktorý je primeraný nebezpečenstvu, ktorému ste vystavený je však adekvátna odpoveď organizmu.
Ako teda rozpoznáte strach od fóbie?
Ak vám váš strach značne zasahuje do vášho života, vyhýbate sa určitým situáciám, neviete ho kontrolovať, pravdepodobne sa bude jednať o fóbiu.
Druhy fóbii
Medzi najčastejšie fóbie patria:
- fóbie z rôznych zvierat (pavúkov, hadov, psov)
- fóbie z prírodných úkazov a javov (z tmy, búrky, vody, výšky)
- fóbie z rôznych situácii (strach z lietania lietadlom, strach z vlakov, áut, strach z verejného vystupovania)
- fóbie z malých, uzavretých priestorov (známa klaustrofóbia)
- fóbie z lekárov, nemocníc, ihiel, krvi, z vyšetrení
- iné fóbie napríklad strach z balónov, dusenia sa, strach z jedla, zo zvukov
Sociálna úzkostná porucha
Patrí medzi menej závažné formy úzkosti, no časom sa môže zhoršovať a vyžaduje si vašu pozornosť. Trpí na ňu približne 1 – 2 % populácie, častejšia je u žien.
Kedy sa dostaví?
Pri tejto forme ochorenia je úzkosť najsilnejšia pri rôznych spoločenských stretnutiach a udalostiach. Pacient má tendencie vyhýbať sa týmto situáciám, čo ochorenie len zhoršuje, lebo dochádza k izolácii. Rovnako môžu nastať problémy pri bežnom dennom fungovaní pacienta – ľuďom sa nedá vyhnúť všade. Pre ľudí so sociálnou úzkostnou poruchou môže byť tak problémom aj obyčajný nákup.
Najčastejšie stresujú týchto ľudí situácie ako:
- verejné vystúpenie, hovoriť pred množstvom ľudí
- výkon pred publikom (bežná tréma je v týchto situáciách normálna, nesmie vás však paralyzovať, prípadne nemáte tendencie vyhnúť sa udalosti)
- jedenie a pitie na verejnosti
- používanie verejných toaliet
- priamy kontakt s personálom v obchodoch a rôznych inštitúciách
Liečba
Liečba je zameraná na nácvik sociálnych zručnosti a cvičenie si prejavu pred ľudmi, v prípade potreby sú nasadené antidepresíva. V niektorých situáciách sa môžu pacientovi pred stresujúcim zážitkom podať anxiolytiká, nie je to však dlhodobé riešenie ochorenia. Hrozí pri nich riziko závislosti a samotnú príčinu ochorenia neliečia.
Obsedantno-kompulzívna porucha
Pomerne časté ochorenie, ktoré sa nachádza približne u 2 – 3 % populácie. Vyskytuje sa častejšie u detí a mladších dospelých, vo väčšine prípadov dochádza k prepuknutiu ochorenia pred 25. rokom života.
Príznaky
Ako už napovedá samotný názov, pacienti s týmto ochorením majú obsedantné myšlienky, ktorých sa nevedia zbaviť. Pacient si dookola predstavuje katastrofické scenáre, ktoré sa môžu stať. Tieto myšlienky nevie zastaviť a víria mu v hlave prakticky neustále.
Celý deň je teda zajatý úzkosťou a nedokáže sa sústrediť na nič iné. Aby tieto nepríjemne myšlienky dokázal potlačiť, musí vykonávať takzvané kompulzie. Sú to zvláštne pohyby a rituály, ktorými sa na krátky čas pacient upokojí, a následne sa celý proces opakuje.
Častý prejav obsedantno-kompluzívnej poruchy je napríklad veľmi časté umývanie rúk. Pacient sa bojí nakazenia rôznymi baktériami a vírusmi a tiež sa boji, že by ochorenie mohol preniesť na svojich blízkych. Chorí často nútia k prehnanej hygiene aj svoje okolie.
Paradoxom je, že pokožka na rukách sa stáva po takejto častej dezinfekcii ešte zraniteľnejšia a náchylnejšia na rôzne ochorenia.
Medzi ďalšie prejavy ochorenia môžu patriť príznaky ako:
- nutkavé kontrolovanie, či ste zamkli dvere
- zapínanie a vypínanie svetla dookola
- nazeranie za dvere
- strach zo stupenia na biele pruhy na ceste alebo na hrany dlažobných kociek
- nezmyselné hromadenie, zbieranie nepotrebných vecí
- opakované dotýkanie sa tých istých predmetov bez zjavného zmyslu
Liečba
Liečba spočíva hlavne v SSRI antidepresívach, keďže ľudia s obsedantno-kompulzívnou poruchou majú narušené hladiny serotonínu.
Posttraumatická stresová porucha
Vypäté, extrémne situácie sa pomaly ale isto stávajú súčasťou nášho života. Ich výskyt narastá, a preto stúpa aj ochorenie posttraumatická porucha.
Výskyt
Vyvolať ju môžu situácie ako napríklad závažné autonehody, úmrtie blízkeho, fyzické alebo psychické násilie, priame ohrozenie života v rôznych formách (stret s nebezpečným zvieraťom, terorizmus a podobne).
K postraumatickej stresovej poruche môže dôjsť aj vtedy, ak nie ste priamy účastník situácie, ale len jej pozorovateľ. Síce nie ste priamo ohrozený, no horor ktorého ste svedkom vás silne ovplyvní.
Príznaky
Pri tomto ochorení je časté, že obete mávajú takzvane flashbacky – krátke spomienky, útržky stresovej situácie. Pacient sa tiež začne vyhýbať situáciám, ktoré mu akokoľvek pripomínajú danú okolnosť.
Príznaky posttraumatickej poruchy sa objavujú do 3 mesiacov od prežitia udalosti. Na to, aby bola posttraumatická porucha diagnostikovaná, musia pretrvávať aspoň po dobu jedného mesiaca.
Liečba
Liečba spočíva na psychoterapeutickej podpornej terapii a farmakoterapii – antidepresíva, anxiolytiká.
Separačná úzkostná porucha
Najčastejšie sa vyskytuje u detí, no majú ju aj niektorí dospelí.
Deti vo veku 18 – 30 mesiacov sa prirodzene vyhýbajú odlúčeniu od najbližších osôb. U niektorých detí sa však táto fixácia prenesie aj do neskoršieho veku. Tieto deti nezvládajú a psychicky trpia pri každom odlúčení, najčastejšie od matky.
Vyskytuje sa približne u 4 % dievčat, o niečo častejšia je u dievčat ako u chlapcov.
Separačná úzkosť sa prejavuje problémami so spánkom a vyhýbaniu sa situáciám, kedy by muselo byť dieťa odlúčené od rodiča. Tieto deti sa boja škôlky a školy. Dieťa môže popisovať strach z úrazu, z únosu, zabitia. Rovnaký strach ako o seba prežíva aj o rodiča.
Prítomné sú aj fyzické problémy. Dieťa môže napríklad vracať od stresu, najčastejšie večer alebo ráno pred školou. Tiež si vymýšľajú rôzne bolesti a ochorenia, aby sa vyhli stresovej situácii. Príznaky sa zvyknú zlepšovať počas prázdnin.
Pacientovi sa odporúča postupný nácvik odlúčenia, ale aj režimové opatrenia v rodine a v škole.
V dospelosti má separačná úzkosť formy fixácie na určitú osobu alebo miesto.
Záver
Úzkosť je častá emócia moderného človeka. S narastajúcim stresom a nestabilným prostredím okolo nás je veľký predpoklad, že anxieta a duševné ochorenia spojené s úzkosťou budú narastať.
Do istej miery je úzkosť pomocou sebatréningu zvládnuteľná. No ak však máte pocit, že je intenzívnejšia ako by mala byť, prípadne si s ňou neviete dať rady, odporúčame vám návštevu odborníkov – psychológa a psychiatria.
Nie je žiadna hanba požiadať o pomoc. Naopak, hanbou je nestarať sa o svoje duševné zdravie a zanedbávať svoju psychiku. Prajeme vám čo najmenej ustráchaných myšlienok a veľa pokojných chvíľ.
Určite vás zaujíma, ako sa dá liečiť úzkosť. Pripravili sme pre vás článok, v ktorom zistíte, aké kroky môžete podniknúť na zabránenie vzniku úzkosti, aké bylinky a voľnopredajné lieky sú vhodné na liečbu anxiety a nakoniec aj lieky, ktoré vám môže predpísať lekár.
Zdroje:
