Cytomegalovírus – príznaky, diagnostika, liečba

Zdroj: 123rf.com

Cytomegalovírus patrí do skupiny herpes vírusov. Nájdete ho v tele väčšiny ľudí. Mnoho z nás ani nevie o tom, že je nakazených. Je to preto, že vírus nespôsobuje u zdravých ľudí výrazné príznaky infekcie.

Nebezpečný je hlavne u pacientov s výrazne oslabenou imunitou (pacienti po transplantáciách, pacienti s HIV a podobne). Závažný je aj v tehotenstve, kedy hrozí prenos na dieťa.

Zistite, čo to je cytomegalovírus, aké má príznaky a aká je jeho diagnostika a liečba.

Čo to je cytomegalovírus?

Jedná sa o bežný vírus, ktorým sa môže nakaziť ktokoľvek. Ak sa raz nakazíte, vírus ostáva v organizme po celý život. Ak ste zdraví, o prítomnosti cytomegalovírusu s najväčšou pravdepodobnosťou nebudete vedieť. Ak sa  však vaša imunita oslabí, vírus sa môže znovu reaktivovať a spôsobiť komplikácie.

Cytomegalovírus je nebezpečný u tehotných žien. Môže sa totiž preniesť na dieťa, u ktorého by mohlo spôsobiť príznaky infekcie.

Prenos cytomegalovírusu

Pri bežnom kontakte s nakazeným človekom k prenosu nedochádza.

Cytomegalovírus sa prenáša telesnými tekutinami, medzi ktoré radíme krv, sliny, materské mlieko, ejakulát, moč a slzy. Vírus môžete preniesť aj na človeka vo fáze remisie, teda vtedy, keď vírus nie je aktívny.

Príznaky

Príznaky sa objavujú zvyčajne len u rizikových skupín, medzi ktoré radíme:

  1. novorodencov a dojčené deti – cytomegalovírus sa neprejaví u 90 % nakazených detí, u zvyšných detí sa prejaví napríklad predčasným pôrodom, nízkou pôrodnou hmotnosťou, žltačkou, poruchami pečene, ako mikroencefalopatia (nevyvinutá lebka) a podobne
  2. ľudí s výrazne oslabenou imunitou – cytomegalovírus môže spôsobiť pneumóniu (zápal pľúc), hepatitídu (zápal pečene), ezofagitídu (zápal pažeráku), kolitídu (zápal hrubého čreva), retinitída (zápal očného pozadia)

Príznaky cytomegalovírusu

U zdravých jedincov sa príznaky cytomegalovírusu vyvinú zriedka. Ak sa však objavia, často sa podobajú na infekčnú mononukleózu:

Diagnostika cytomegalovírusu

Na diagnostiku sa použije buď vzorka krvi alebo iná telesná tekutina, prípadne biopsia z orgánu. Na potvrdenie prítomnosti vírusu sa zisťuje prítomnosť špecifický protilátok IgG a IgM proti cytomegalovírusu. IgG protilátky sú v diagnostike dôležitejšie, pretože IgM sa ťažšie interpretuje.

Diagnostika sa robí len v špeciálnych prípadoch, napríklad po transplantáciách, pri detských onkologických pacientoch a pri podozrení na cytymegalovírus v mozgomiechovom moku.

Liečba cytomogelovírusu

U zdravých ľudí a detí sa ochorenie nelieči. To platí aj v prípade, že sa rozvinie cytomegalovírusová mononukleóza, ktorá má tendenciu sa spontánne vyliečiť.

Liečba u rizikových skupín

Liečba cytomegalovírusu u novorodencov a imunokompromitovaných pacientov závisí od stupňa ochorenia a jeho príznakov.

V liečbe využívame virostatiká. Tieto lieky nedokážu úplne odstrániť vírus, dokážu však spomaliť jeho rozmnožovanie. V súčasnosti sa vedci snažia nájsť účinnejšie spôsoby na liečbu ochorenia, aj vo forme prevencie (očkovania).

Prevencia cytomegalovírusovej infekcie

Zhrnutie

V súčasnosti je nakazených cytomegalovírusom asi 50 – 100 % populácie. U zdravých ľudí vírus nepredstavuje výrazne nebezpečenstvo. Cytomegalovírus sa pri nakazení nachádza takmer vo všetkých orgánoch a tiež v telesných tekutinách.

U jedincov po transplantáciách sa po nakazení môžu rozvinúť príznaky ako slabosť, horúčka a nechutenstvo, ale aj závažnejšie príznaky ako artritída a zväčšenie sleziny (splenomegália).

Zdroje:

!Článok bol vypracovaný farmaceutom avšak, slúži iba na informatívne účely – nenahrádza lekárske vyšetrenie, alebo osobné stretnutie v lekárni.
Ukázať súvisiace produkty
×