Vírusom HIV (od začiatku jeho objavenia sa) bolo infikovaných už takmer 75 miliónov ľudí. Na Slovensku sa AIDS/HIV vyskytuje zriedka. Najrizikovejšia je skupina mužov s homosexuálnou orientáciou. Napriek tomu je dôležité vedieť, ako sa toto ochorenie prenáša a ako sa pred ním chrániť.
V súčasnosti sme veľmi pokročili s liečbou AIDS/HIV. Jedná sa teda o liečiteľné ochorenie alebo len tlmíme jeho príznaky? V článku nájdete aj zaujímavú súvislosť medzi AIDS/HIV a súčasným ochorením COVID-19.
Vírus HIV – história a prvé prípady
Vírus HIV bol prvýkrát detegovaný v roku 1959 v súčasnom geografickom území Konga. Predpokladá sa, že vírus bol prítomný aj predtým, nebol však adekvátne diagnostikovaný. Následne sa zhromaždili genetického informácie HIV a vedci dospeli k záveru, že HIV bolo prítomné v Kongu už v roku 1920.
Rozšírenie HIV
Následne sa HIV prenieslo do ostatných krajín – vplyvom cestovania ale aj sexuálnych služieb. Jednou z najzasiahnutejších oblastí sa stalo Haiti, kde sa HIV rozvinulo do nového HIV-1 subtypu M. Táto forma je v súčasnosti najrozšírenejšia.
V 80. rokoch v oblasti San Francisca došlo k prvému rozpoznaniu a diagnostikovaniu vírusu HIV. Vírus tam však nevznikol a jeho pôvod je v Afrike. Vírus sa šíril najmä v mužskej homosexuálnej komunite, tiež v komunite ľudí užívajúcich injekčné drogy a u pacientov s hemofíliou.
Ľudia nakazení HIV v minulosti a, bohužiaľ, aj v súčasnosti musia čeliť mnohým rasovým a iným útokom a sú obviňovaní za vznik epidémie HIV. Takáto forma diskriminácie v dnešnom svete už nemá svoje miesto a mali by sme sa jej vyvarovať.
Vedeli ste, že…
Vírus SARS-CoV-2 (koronavírus) u ľudí má temer identickú genetickú informáciu ako tento istý vírus u netopiera. S veľkou pravdepodobnosťou došlo teda k jeho prenosu na človeka konzumáciou netopiera v čínskom meste Wuhan. Podobne je to aj s vírusom HIV. Vírus HIV u človeka má veľmi podobnú genetickú informáciu ako vírus SIV u opíc (simian immunodeficiency virus = vírus opičej imunodeficiencie). Následne sa človek infikoval buď priamou konzumáciou opíc alebo cez infikovanú krv, ktorá sa vyskytovala pri love opíc. Odhaduje sa, že preskakovanie SIV zo šimpanzov na ľudí sa vyskytlo okolo roku 1908 v Kamerune. Pravdepodobne bolo následkom zabitia šimpanza (či už kvôli potrave alebo ako rituál). Odtiaľ sa vírus rozšíril na zvyšok planéty. Tieto prípady by nás mali motivovať rozmýšľať nad etickými otázkami, ktoré sa týkajú chovu, lovu a konzumácie zvierat a mohli by nás motivovať na prechod na čiastočné alebo úplne vegetariánske stravovanie.
Prenos
Ako sa HIV prenáša?
K prenosu vírusu HIV dochádza cez tieto telové tekutiny:
- krv
- ejakulát a predejakulačná tekutina
- rektálna tekutina
- vaginálne tekutiny
- materské mlieko
K prenosu dochádza, keď sa telová tekutina chorého dostane na sliznicu zdravého človeka (vaginálna sliznica, konečník, penis, ústa…), čím sa vírus neskôr dostane do krvného obehu. Ďalšou možnosťou je prenos vírusu cez otvorené rany.
Veľmi zriedkavý je prenos kontaminovanou ihlou od pacienta, pri ktorom sa nakazí zdravotnícky personál a rovnako zriedkavý je aj prenos infikovanou transfúziou. Naopak bežný je prenos cez kontaminované ihly pri injekčnom užívaní drog.
Mýty o AIDS
Dôležité informácie týkajúce sa prenosu HIV:
- HIV sa nenachádza v moči, pote, zvratkoch ani slinách. Pri bozkávaní sa môže HIV preniesť iba v tom prípade, ak majú obidvaja partneri v ústach ranky alebo trpia na krvácajúce ďasná.
- HIV sa neprenáša: podaním ruky, dotýkaním sa s chorou osobou, zdieľaním spoločného príboru, tanierov a podobne, cez verejné fontány na pitie, cez spoločné toalety a hmyzom.
- Análny sex je rizikovejší ako vaginálny alebo orálny sex.
- U ľudí, ktorí podstupujú antiretrovírusovú terapiu je riziko prenosu na zdravého sexuálneho partnera pomerne nízke. Aj tak však netreba zabúdať na bariérovú antikoncepciu vždy, keď je to možné.
Príznaky HIV
Ochorenie HIV prebieha v 4. fázach. Každá fáza má rôznu dĺžku trvania a jej príznaky sa môžu u jednotlivých pacientov líšiť (napríklad v závislosti od sily imunitného systému).
1. štádium – akútna infekcia
V tejto fáze sa vírus HIV najskôr dostáva dovnútra buniek, následne po 4. – 6. týždňoch dochádza k tvorbe protilátok. U niektorých pacientov toto obdobie môže prejsť absolútne bezpríznakovo. U 70 % nakazených sa príznaky podobajú chrípke.
2. štádium – bezpríznakové obdobie
Jeho dĺžka je v rozpätí od 8. – 10. týždňov. Nakazený sa cíti zdravo, príznaky nie sú prítomné, u niektorých sa môžu objaviť zväčšené uzliny. Napriek subjektívne dobrému stavu sa v organizme vírus intenzívne množí. Ak je pacient diagnostikovaný, je nevyhnutné aby sa s liečbou začalo čo najskôr. Tým sa dá znížiť riziko prechodu do 3. štádia ochorenia.
3. štádium – obdobie v ktorom sa objavujú príznaky HIV
Následkom dlhodobého oslabovania imunity vírusom HIV sa objavujú symptómy, ktoré môžu mať rôznu intenzitu (napríklad v závislosti od toho, či už chorý podstupuje liečbu, má nejaké ďalšie ochorenia, aký je jeho vek a podobne).
Príznaky HIV v tomto štádiu môžu zahŕňať:
- únava
- nočné potenie
- mierne chudnutie
- infekcie kože
- herpesové ochorenia
- pri silnej a neliečenej forme sú časté pridružené ochorenia – najmä tuberkulóza a hepatitída typu B a C,
4. štádium – AIDS
Posledná fáza ochorenia je prechod do AIDS – syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti. K poškodeniu dochádza na viacerých úrovniach organizmu. Postihnutý je nervový systém, dochádza k tvorbe nádorov – konkrétne sarkómov a lymfómov.
Ako prebieha testovanie na HIV?
Napriek tomu, že Slovensko patrí medzi krajiny s veľmi nízkou prevalenciou (výskytom) HIV pozitívnych pacientov, odborné HIV poradne odporúčajú dať sa otestovať každému, kto mal aspoň raz nechránený pohlavný styk. Štatisticky až 30 % nakazených HIV o svojom statuse nevie.
Otestovať sa môžete až 3 mesiace po rizikovom správaní. Až po tejto dobe sa v organizme vytvorí dostatok protilátok v krvi, ktoré HIV tester vie detegovať. Testovanie prebieha vo viacerých väčších mestách na Slovensku. U niektorých laboratórii sú testy bezplatné, v iných si ich budete musieť zaplatiť. Presné informácie ohľadom miest, kde sa prevádzajú testy na HIV nájdete na tejto stránke.
Liečba HIV
Aj keď HIV dosiaľ nevieme dostať z organizmu (úplne vyliečiť), dostupná antiretrovirálna liečba výrazne spomaľuje priebeh ochorenia, čim sa znižuje šanca na komplikácie súvisiace s HIV/AIDS. Dobrou správou je, že ľudia ktorí sú infikovaní vedia vplyvom liečby viesť plnohodnotný život.
Lieky, ktoré sa používajú na terapiu HIV spomaľujú šírenie vírusu 2 mechanizmami:
- blokujú enzýmy vírusu
- bránia vstupu vírusu do bunky
Bežne sa tieto lieky kombinujú, aby bola zabezpečená čo najvyššia efektivita. Využívané liečivá sú napríklad: tenofovir, emtricitabine, elvitegravir a cobicistat. Cieľom antiretrovirálnej liečby je zníženie koncentrácie vírusu HIV v tele na čo najnižšiu možnú hodnotu. Pacientom sú pravidelne kontrolované hodnoty CD4 buniek a vírusová záťaž. Na základe týchto parametrov sa určí, či je liečba vyhovujúca.
Zhrnutie
HIV – vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti je retrovírus, ktorý sa začal objavovať v 20. storočí. Poznáme dva hlavné typy: HIV-1 a HIV-2. Prevencia ochorenia AIDS spočíva v eliminovaní rizikového správania – a to najmä nechráneného pohlavného styku a injekčného užívania drog.
Pri nakazených pacientoch je nevyhnutné začať s liečbou čo najskôr. Dosiahne sa tým výrazné spomalenie rozmnožovania vírusu, zníženie výskytu príznakov HIV a zníženie šance, že sa vírus pri sexuálnej aktivite prenesie na zdravého partnera. Test na HIV sa robí z krvi, previesť sa dá vo všetkých väčších mestách na Slovensku.
Zdroje:
